Ale musí to tak byť?

To, ako sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spoliehajú na diagnózu ADHD, a to, ako ju zdravotnícka komunita prijíma, prináša niekoľko negatívnych dôsledkov vrátane celkového, alebo čiastočného nediagnostikovania primárnych príčin, ktoré vysvetľujú symptómy v oblasti pozornosti a hyperaktivity.

 Často sa stretávam s názorom, že dnešné deti nemajú úctu a sú nevychované a vždy si spomeniem, na svoje detstvo, kedy dospelý hovorili to isté o nás. 

Sama som bola jedno s tých nevychovaných a neustále pobehujúcich detí, ktoré nepočúvli na prvé slovo, skákali iným do reči, v škole im to veľmi nešlo a ich jediná vyhliadka bola, že nič nikdy nedokážu. Frustrácia striedala frustráciu a poznámka, pokarhanie. No dlho som si pripadala iná a neschopná. Ale dnes som vďačná za všetky tie frustrácie, za všetky tie roky na obláčiku a za všetky nepríjemné situácie, ktoré som si zažila. Precitnutie nebolo vôbec príjemné, ale ak by neprišlo nebola by som dnes tu a nepísala tieto riadky.

 Prežívanie dieťaťa v maternici je pre nás do veľkej miery skryté. Nevidíme ako dieťa reaguje a tak netušíme, čo preň môže byť škodlivé. Ako rodičia neustále čelíme zodpovednosti za svoje deti a chceme pre nich vždy len to najlepšie. Často sa ale stratíme v informáciách o tom čo je a čo nie je správne a popritom pozabudneme na „zdravý gazdovský rozum“ a na to že“ menej je viac“, alebo na „zlatú strednú cestu“. Často sa z dôvodu neľahkého detstva zameráme na opačný pól a hovoríme si, ja nebudem ako moja mama,alebo môj otec. V konečnom dôsledku ak tomu nedáme správnu mieru tak robíme v podstate úplne to isté.

Príklad. Ak mi moji rodičia neprejavovali žiadnu náklonnosť, s ničím mi nepomáhali, a nechávali ma často samú, ako sa zachovám ja?

Budem dávať dieťaťu všetku svoju pozornosť a zahltím ho natoľko, až mu nezostane ani kúsok na sebarealizáciu. Zo všetkým mu hneď pomôžem nenechám ho trápiť sa, a tým mu nedám možnosť sa vyvíjať. atd…Urobím síce pravý opak, ale svojmu dieťaťu urobím medvediu službu. Tento článok nebude o tom aké chyby ste urobili, ale o tom ako to zmeniť, aby ste nemuseli už ani vy ani vaše dieťa kompenzovať. Mojim zámerom je pomôcť, Vám rodičom v tom, aby ste mohli dať svojim deťom čo najlepšie podmienky pre zdravý, šťastný a úspešný život, aby dokázali naplniť to prečo prišli na svet a aby dokázali aspoň spolovice naplniť svoj potenciál.

“Všetko aj ta najmenšia maličkosť je dôležitá k tomu, aby sme vedeli nájsť kde problém vznikol a následne ako nastaviť cielený terapeutický proces. ”

Už len samotným uvedomením si nepríjemných skutočností prebieha terapeutický proces.

Zamyslite sa teda nad tým ako vzniklo vaše dieťa, za akých podmienok a v ako psychickom rozpoložení ste obaja boli. Následne si pospomínajte na to, aké ste mali tehotenstvo, čo ste prežívala, ako ste sa cítila, čo sa počas deviatich mesiacov odohrávalo vo vašom živote. A v neposlednej rade si skúste spomenúť na celý priebeh pôrodu, od prvých poslíčkov až po samotné tlačenie. Všetko je to veľmi dôležité pre pochopenie symptomatiky vášho dieťaťa.

Príklad: „Celé tehotenstvo som bola v strese z práce, šéf na mňa tlačil a doma to nebolo o nič lepšie pretože sme stavali dom a mali sme veľa práce. Ani si neviem spomenúť ako mi rástlo brucho, či veľa kopal, alebo či mi brucho tvrdlo. Celé to bolo ako v zrýchlenom filme. Pôrod bol naopak veľmi dlhý, ako keby sa mu nechcelo ísť von, 13 hodín som preležala v bolestiach. Nakoniec mi ho vytiahli klieštami za asistencie sestričky, ktorá mi tlačila na brucho, lebo som už nevládala tlačiť.“

Na vyšetrenie prichádzajú s tým, že syn má veľké problémy v škole zo sústredenosťou a je veľmi nekľudný a plačlivý. Neustále je mame za zadkom je nesamostatný a bojazlivý.  Do všetkého ho treba tlačiť a “keby sme ho neťahali, tak by neskončil ani prvú triedu”. Ak by sme sa nepozreli na priebeh tehotenstva a pôrodu mohli by sme sa milne domnievať, že sa jedná buď o rozmaznanosť, lenivosť alebo dokonca nevychovanosť. Z odborného hľadiska by nám to mohlo pripadať ako neinhibované primitívne reflexy, emočná nezrelosť, oneskorenie vo vývine osobnosti atd… Čo ale môžme čakať od dieťaťa, ktoré už v priebehu tehotenstva bolo neviditeľné a v najdôležitejšej časti svojho života sa vôbec nepričinilo o to, aby sa narodilo a museli ho ťahať a tlačiť. Nemajme to nikomu za zlé, pretože to „čo nás formuje to nás následne ovplyvňuje“. Ak vás to zaujalo a chcete o tejto problematike vedieť viac, doporučujem Vám prečítať si knihu Prvotní otisky od Arthura Janova.

Začnime pekne poporiadku.

Poďme sa teda pozrieť na načastejší postup ak máte dieťa, ktoré je nepozorné alebo hyperaktívne. Ak vy, alebo váš pediater máte podozrenie, že s Vašim dieťaťom nie je niečo v poriadku odošlú vaše dieťa na neurologické vyšetrenie. Na tomto vyšetrení si neurológ preklepne posturálne reflexy a urobí EEG. Už na tomto vyšetrení, by ste mali dostať informáciu o tom či má vaše dieťa funkčné posturálne reflexy a ak nie tak ktoré neinhibované novorodenecké reflexy ovplyvňujú ich nezrelosť. Z EEG by mal neurológ vyčítať, či je frekvencia zrelá, či sa neobjavuje habituácia s frekvenčným spomalením alebo rebound efekt. 

Čo znamenajú všetky tieto pojmy? Poďme pekne poporiadku krok za krokom k možnej príčine. 

Aké reflexy sleduje neurológ? Testuje posturálne reflexy a primitívnym sa nevenuje, predpokladá, že do 3 rokov odozneli. Primitívne reflexy sa vyvíjajú v maternici a sú plne prítomné u novorodenca pri narodení. Ak je neuromotorický vývin spontánny a prirodzený a nie je blokovaný napríklad v krčnej oblasti /následok pôrodu sekciou, klieštového pôrodu, zaseknutie v pôrodných cestách, pôrod pri ktorom sa dieťa manuálne tlačí von atd../ sú primitívne reflexy inhibované vyššími centrami vyvíjajúceho sa mozgu v prvých 6 mesiacoch života. Aby ste si vedeli predstaviť o čom hovorím, jeden z reflexov, ktorý ste si určite všimli na Vašom dieťati aj vy, je Morov reflex. Morov reflex je dôležitý pri prvom nádychu po pôrode a po narodení je jeho úlohou privolať matku, ak sa vyskytne v blízkosti nejaké nebezpečenstvo. Novorodenec je po narodení úplne odkázaný na matku, jediné, čo vie, je privolať pomoc hlasným plačom. Ak sa teda vyskytne nejaký stimul v okolí bábätka, aktivuje sa Morov reflex. Prejavuje sa rozhodením rúk a nôh, následným krikom alebo plačom a potom schúlením. Morov reflex je rekciou na nejaký stimul. Môže to byť dotykový stimul, vizuálny, zvukový alebo náhla strata stability. Pri normálnom vývine Morov reflex vymizne približne v 4 mesiacoch po narodení, pričom je nahradený dospelšou, zrelšou reakciou na strach, tzv. „Startle“ reflexom. Startle reflex je charakteristický prvotným zľaknutím, ale vzápätí na to si dieťa vizuálne skontroluje okolie a identifikuje zdroj nebezpečenstva. Ak žiadne nebezpečenstvo nehrozí, dieťa ignoruje daný stimul a vráti sa k pôvodnej činnosti.

“Nie všetko čo zle vyzerá aj zlé je.”

Ako to rozpoznáme? Ak sa dieťa zo symptomatikou ADHD dostane k INPP terapeutovi a ten vytestuje okrem iných aj prítomnosť morovho reflexu nastaví sa terapeutický proces na jeho inhibíciu. Nervový systém dostáva pri cvičení informáciu, aby sa tohto reflexu zabavil. Ak ale nemá inú ochranu, musí si vytvoriť novú kompenzáciu. Najčastejšie sa objaví vo forme extrémne vysokej amplitúdy na základnom zrelom rytme alfa. Buď len vo forme habituácie, čo je zvyšovanie amplitúdy pri stresových situáciach, alebo je extrémne vysoká amplitúda prítomná stále. To spôsobí pozerám, ale nevidím, počúvam ale nepočujem. Čo sa pri klasickom hodnotení stavu dieťaťa diagnostikuje ako porucha pozornosti. Aktívne deti si dokážu vytvoriť kompenzáciu aj na vysokú amplitúdu a znižujú si ju pomocou motorického nekľudu, čo sa diagnostikuje ako hyper aktivita alebo motorický nekľud.

Prečo sa teda niektoré reflexy neinhibujú a tým následne spôsobujú problémy?

Môže to byť dôsledok viacerých príčin. Prvá je priebeh pôrodu, napr. uviaznutie v pôrodných cestách, pupočná šnúra omotaná okolo krku, pôrod sekciou, klieštový alebo vakuový pôrod. To môže spôsobiť, že sa zablokuje krčná chrbtica, alebo sa príliš zatlačia temporálne lebečné kosti a tým sa zdeformuje lebka, čo následne spôsobuje množstvo dalších problémov. Dalšou z možných príčin je vysoká hladina bilirubinu aj po 6 dni od narodenia. Bilirubin je neurotoxický. Ďalej môže inhibíciu primitívnych reflexov spomalit alebo narušiť aj zlý motorický vzorec, ktorý si dieťa vytvorí na základe napr. blokády v krčnej oblasti. Následne sa tak neuromotoricky vytvára množstvo kompenzácii. Zvláštne sa otáča, zaujímavo lezie alebo sa hneď postaví a začne chodiť. Každý aj ten najmänší pohyb od narodenia je dôležitý na inhibíciu novorodeneckých reflexov a ak neprebieha štandardne alebo dieťaťu príliš pomáhame reflexy nemajú možnosť odznieť a ostávajú prítomné.

• Babinského reflex nemusí byť potlačený do 2 rokov, môže občas pretrvávať aj dlhšie. Ak sa ale objaví vo vyššom veku môže byť znakom hypoglikémie alebo je výbavný pri skleróze multiplex.
• Galandov spinálny reflex, ktorý ak pretrváva môže spôsobiť nepokoj, potrebu byť neustále v pohybe, problém s pozornosťou s krátkodobou pamäťou, nočné pomočovanie a nadmerné vytáčanie bokov pri chôdzi.

Reflexy, ktoré som teraz v krátkosti popísala sú iba výberom niektorých reflexov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v rannom vývine motoriky a súvisiacich zručností. Toto je však len začiatok rozvoja rovnováhy a koordinácie, ale poskytuje základy, na ktorých stojí aj vývin ďalších zručností. Ak vás to zaujalo doporučujem si prečítať knihu Dieťa v rovnováhe od Sally Goddard Blythe.

Reflexy, ktoré testuje neurológ sú Postulárne reflexy. Tie sa začínajú rozvíjať po narodení a mali by byť plne rozvinuté do 3,5 roka života. Kým dosiahne dieťa školský vek, posturálne reflexy by mali byť už plne prítomné a zároveň by nemali pretrvávať primitívne reflexy.

Počas prvého roka života detský mozog intenzívne vytvára spojenia s vyššími mozgovými centrami. Mozog preberá kontrolu nad primitívnymi reflexmi a miesto nich nastupujú zrelšie formy vývoja, tzv. posturálne reflexy.

Posturálne reflexy sú zodpovedné za kontrolu rovnováhy, postoja a pohybu v gravitačnom prostredí. Tieto reflexy sú odpoveďou na gravitačné pôsobenie. Vývin posturálnych reflexov závisí od schopnosti dieťaťa kontrolovať si svoje telo, postoj a pohyb.

Takže si to zhrnieme.

Niektoré deti nezískajú v prvom roku života úplnú kontrolu nad primitívnymi reflexmi a nevyvinú sa im plne posturálne reflexy. Tieto deti potom majú ťažkosti s kontrolou pohybu, čo priamo narúša ich koordináciu, rovnováhu, jemnú motoriku a hrubú motoriku, čo následne potom vplýva na proces učenia.

Prítomnosť primitívnych reflexov môže ovplyvňovať tiež zmyslové vnímanie, môže zapríčiňovať hypersenzitivitu na niektoré stimuly a hyposenzitivitu na iné.

Ako som už vyššie spomínala okrem reflexov kontroluje neurológ aj EEG. Najčastejšie z dôvodu, či sa tam nenachádza epileptický fokus alebo nejaká epileptická aktivita, ktorej by násladne prisúdil symptomatiku, ktorú vaše dieťa má. Ak by sa ale na EEG pozrel neuropsychologickým pohľadom videl by obrovské množstvo nesmierne dôležitých informácii, ktoré mu EEG ponúka. Počas mojej praxe v Prahe som pracovala s neuropsychológom a neurofyziologom a tento pohľad na EEG ma nadchol natoľko, že som ďalej študovala a sledovala svojich pacientov a ich symptomatiku a naučila som sa tie vlnky čítať ako knihu. Je to neuveriteľné, čo sa všetko dozviete z na pohľad rovnakých vlniek. Niekedy je to vlnobitie a niekedy, krásna číra ničím nerušená rieka, niekedy sú vlny vysoké a občas veľmi nízke. Nedokáže klamať, povie vám všetko. Ukáže vám čo mu robí problém aké má obranné mechanizmy, čo mu chýba s čím bojuje, čo nechce vidieť a počuť, povie vám všetko, možno aj to čo by si chcel nechať pre seba. Je to nádherná zvlnená krajina s množstvom dôležitých informácii o spúšťačoch problémov s pozornosťou s pamäťou s motorickým nekľudom atd…

Niekedy je to vlnobitie a inokedy, krásna ničím nerušená rieka

Ďalšie z vyšetrení, ktoré vás čaká ak je vaše dieťa nepozorné a príliš aktívne je psychologické vyšetrenie, to poväčšine prebieha tak, že sa urobia základné inteligenčné testy a testy pozornosti, a vypíšete dotazník. Ja som zatiaľ vo svojej praxi nestretla dieťa zo symptomatikou ADHD, ktoré by malo znížený intelekt. Ale ak je nepozorné a má krátku výdrž tak sa môže ľahko stať, že mu znížený intelekt prisúdia. Preto je dôležité, aby sa psychológ zameral na vyšetrenie inteligenčného potenciálu, aby ste videli ako jeho problém s pozornosťou ovplyvňuje jeho krátkodobá pozornostná výdrž. 

Ak sa dostanete aj k špeciálnemu pedagógovi tak vášmu dieťaťu vyšetria špecifické deficity vo vizuálnom, auditívnom a taktilnom spracovávaní a v tom lepšom prípade nastavia terapeutický proces napr. Sindelar terapia. 

Čo je ale nesmierne dôležité je, že všetky tieto deficity sú už len sekundárnym príznakom nezrelosti, či už neuromotorickej, neurosenzorickej alebo emočnej. 

Prečo sa v dnešnej dobe deti veľmi rýchlo vzdávajú a nechcú prevziať zodpovednosť. Je to preto, že my sme tej zodpovednosti mali až príliš a preto to chceme našim deťom uľahčiť. Možno, každý má na to iné dôvody. Ale jedno je isté, že platí staré známe „ťažko na cvičišti ľahko na bojišti“.

Ako teda zistiť čo môže byť príčinou problémov Vášho dieťaťa?

Jednoducho!

Komplexná diferenciálna diagnostika je skvelá v tom, že ju robí jeden človek, ktorý dokáže vidieť súvislosti.

Viac o tejto diagnostike čo všetko sa vyšetruje si môžte prečítať >> tu. <<